Prečo prenatálne obdobie ovplyvňuje pohyb dospelého: Základ konceptu APPP®
Život človeka sa nezačína prvým nádychom ani zaplakaním na pôrodnej sále. Všetko podstatné sa začína vyvíjať oveľa skôr – v tichom prostredí matkinho lona. Plod v maternici nečaká pasívne na svoje narodenie. Neustále sa pohybuje, otáča, pláva, chytá pupočnú šnúru či si dáva palec do úst. V skutočnosti ide o najdôležitejší tréning života. Práve tu sa zakladajú adaptívne mechanizmy a najstaršie evolučné programy v centrálnom nervovom systéme (CNS), na ktorých staviame celý náš neskorší pohybový vývoj.
Tradičná fyzioterapia vo svete dlhé desaťročia stavala na mechanickom posilňovaní, izolovanom riešení konkrétnych svalov a prekonávaní bolesti. Ak však systém nezohľadňuje funkčné riadenie z mozgu, naráža na svoje limity. Prečo je teda návrat k prenatálnym programom kľúčom k liečbe akútnych aj chronických stavov dospelých?
Prečo musíme stavať od základov?
Tradičná medicína často vníma človeka striktne anatomicky – ako súbor svalov, kĺbov a kostí. Prehliada však to najdôležitejšie: funkčnú zložku pohybového systému a riadenie z centrálneho nervového systému.
Ako uvádza autorka metodiky Ľubica Košinová, každý úsek života je následkom predchádzajúceho a prípravou na ďalší. To, čo nie je uložené prenatálne, sa nemôže naplno prejaviť postnatálne. Prečo?
Pretože náš mozog má svoju vlastnú prísnu hierarchiu:
- Mozgový kmeň a nižšie štruktúry: Miesto, kde sú uložené najstaršie, základné reflexné a adaptívne programy z prenatálneho obdobia.
- Subkortikálne (talamo-limbické) štruktúry: Medzistupeň riadenia motoriky a emócií.
- Mozgová kôra: Najmladšia časť mozgu zodpovedná za vedomý pohyb a voľnú motoriku.
Tak ako pri budovaní domu nemožno začať strechou, pri obnove funkcie pohybu nemôžeme začínať voľným vedomým posilňovaním. Ak má pacient poškodený alebo utlmený nervový systém (napríklad po úraze, pri cievnej mozgovej príhode či pri chronickej bolesti), musíme reštartovať mozog od základov – zospodu nahor.
Ako funguje unikátny koncept APPP® v praxi?
Inovatívny koncept APPP (Autoreflexné prenatálne a postnatálne terapeutické polohy) vyvíjala pani Ľubica Košinová v spolupráci s poprednými neurológmi a odborníkmi viac ako dve desaťročia. Na rozdiel od bežných cvičení sa nesnaží pacienta pretlačiť hrubou silou ani cvičením cez bolesť.
Podstatou APPP je jemný polohový impulz namiesto silovej námahy. Nastavením tela do presne definovaných prenatálnych polôh sa v mozgu oslovujú spomínané najstaršie genetické spomienky.
V čom sa APPP odlišuje od tradičnej fyzioterapie?
- Aktivácia bez vedomého úsilia: Telo pacienta reaguje reflexne. Autoreflexné polohy spustia automatické zapojenie hlbokého stabilizačného systému bez toho, aby sa pacient musel sústrediť na silový sťah svalov.
- Postupné šírenie aktivity: Aktivovaný stred tela následne sám posiela impulz smerom k najslabším alebo ochrnutým častiam – napríklad k dýchacím svalom, končatinám a podobne.
- Absolútna bezpečnosť pre CNS: Terapia nevyvoláva obranné reakcie, nežiaduce kŕče ani nepreťažuje kardiovaskulárny systém, čo z nej robí ideálnu metódu aj pre extrémne oslabených pacientov (napríklad pri Guillain-Barré syndróme či na detskej onkológii).
Príbeh z praxe
Sila vrodených prenatálnych vzorcov sa najjasnejšie ukazuje u ťažkých stavov. Náš odborný pilier – Lýdia Kučerová spolu s manželom – spomínajú na pacienta postihnutého náhlym Guillain-Barré syndrómom:
„Pacientka zo dňa na deň úplne ochrnula, skončila na ARO s intubáciou, tracheostómiou a kŕmením cez PEG. Keďže nebola schopná vedomého pohybu, tradičná cvičebná terapia bola nepoužiteľná. Nasadením prenatálnych polôh konceptu APPP sa cez reflexné programy najprv podarilo zlepšiť dýchanie a prehĺtanie, neskôr zapojiť končatiny. Výsledok? Dnes sa pacientka plnohodnotne stará o vnúčatá, pracuje v záhrade a opäť sa vrátila do života. Je fascinujúce, čo ľudské telo dokáže vytiahnuť zo svojho vlastného genetického kódu, keď mu na to dáme správny impulz.“
Precízna diagnostika namiesto papiera s cvikmi
Žiadna metodika nefunguje ako univerzálna šablóna na všetko. Aby bol prenatálny prístup úspešný, musí mu predchádzať dôkladná funkčná diagnostika.
Éra, kedy pacient s bolesťou chrbta dostal do ruky vytlačený A4 papier so šiestimi rovnakými cvikmi, je prežitkom. V Kphysio pri každom sedení analyzujeme, prečo bolesť vzniká – či ide o mechanický problém platničky, svalové napätie, problém s väzivom, alebo nefunkčný riadiaci program v CNS.
Návrat k pohybovým koreňom uloženým v prenatálnom období tak dáva fyzioterapeutom do rúk kľúč, ktorým dokážu odomknúť a reštartovať pohybový aparát dospelého človeka tam, kde bežné cvičenie nestačí. Pohyb je totiž podstatou bytia – a cesta k nemu sa začína v tichu pred naším narodením.
